Počas pandémie koronavírusu bol medzinárodný pohyb osôb obmedzený, avšak zásobovanie a tovary prúdili aj naďalej cez hranice. Medzinárodný obchod tak výrazne pomohol prekonať krízu aj ľuďom v najzasiahnutejších krajinách. Predstavte si, že by sme mohli spotrebúvať len to, čo si vieme vyrobiť a vypestovať na Slovensku. Ani „obyčajné“ banány, ale ani počítače, mobily, či suroviny ako ropa, by sa k nám nedostali v potrebnom množstve. To je pritom len malinký zlomok toho, čo všetko kupujeme. Ľudia zo Slovenska sú rovnako dôležitými obchodnými partnermi pre ľudí z iných krajín. Vyvážame viac tovarov a služieb ako dovážame. Bez zapojenia sa do medzinárodného obchodu by sme nemohli predávať svoje tovary tam, kde sú potrebné a boli by sme chudobnejší. V tejto kapitole sa preto bližšie pozrieme na fungovanie medzinárodného trhu a jeho prínosy pre nás.
Zahraničný (medzinárodný) obchod – výmeny tovarov a služieb medzi dvoma krajinami.
Vývoz (export) – predaj tovarov, služieb, práce a kapitálu vyrobených v jednej krajine pre spotrebiteľov v inej krajine.
Dovoz (import) – nákup tovarov, služieb, práce a kapitálu z inej krajiny.
Globalizácia – spontánny proces, ktorým sa zvyšuje integrácia medzi krajinami prostredníctvom spolupráce. Nastáva prehlbovanie výrobných, obchodných, pracovných a iných vzťahov a strácajú sa ekonomické hranice.
Štáty spolu neobchodujú. Obchod je niečo, čo robia ľudia, ktorí žijú v rôznych krajinách. Ľudia pestujú plodiny a vyrábajú tovary, budujú si vzťahy s poľnohospodármi a výrobcami v iných krajinách a prinášajú tovary do svojej krajiny (import) alebo vyvážajú tovary vyrobené v ich krajine do inej krajiny (export).
Obchodníci sa snažia exportovať tovary, ktoré sa v domácej krajine vyrábajú lepšie, lacnejšie alebo kvalitnejšie ako vonku, a importovať tovary, ktoré v domácej krajine chýbajú. Niektoré krajiny možno majú výkonnejšiu výrobu a vyrábajú väčšie množstvo kvalitnejšieho masla, zatiaľ čo iné krajiny vyrábajú väčšie množstvo kvalitnejších počítačov. Dôvody pre to môžu byť rôzne: výkon podnikov, ekonomické blaho, počet obyvateľov, podnebie, technologický rozvoj, atď.
Špecializácia je, keď sa krajina podľa svojich podmienok sústredí na výrobu len niekoľkých tovarov namiesto toho, aby sa snažila robiť všetko sama. Umožňuje efektívnejšie využívať vzácne zdroje v krajine, vďaka čomu máme viac kvalitných tovarov a služieb.
Absolútne a komparatívne výhody
Keď je niekto vo svojom odbore úplne najlepší, hovorí sa tomu, že má absolútnu výhodu. Napríklad Tomáš Tatar má absolútnu výhodu v hokeji. Teoreticky by mohol byť aj pekárom a mať absolútnu výhodu v pekárstve. Ale znamená to, že by mohol piecť žemle lacnejšie než ostatní pekári? Nie! Pretože keď má niekto absolútnu výhodu, ešte to neznamená, že má aj komparatívnu výhodu. Keby sa Tomáš Tatar rozhodol, že namiesto hokeju sa bude venovať pekárstvu, musel by sa vzdať vysokých príjmov, ktoré ako hokejista dostáva. Obyčajní pekári môžu žemle piecť lacnejšie, oni nemajú také vysoké náklady obetovanej príležitosti. Kľúčom k porozumeniu teórie komparatívnych výhod sú práve nižšie náklady obetovaných príležitosti. Príklad s Tomášom Tatarom a pekárom sa da použiť aj na celé štáty. Štáty sa špecializujú na tie odvetvia ekonomiky, v ktorých majú komparatívnu výhodu. Kto rozhoduje, čo sa v tom-ktorom štáte bude vyrábať, čo sa z neho bude vyvážať a čo sa doň bude dovážať?
Absolútna výhoda – nižšie náklady na výrobné materiály v porovnaní s inými výrobcami.
Komparatívna výhoda – schopnosť krajiny vyrábať isté tovary za nižšie alternatívne náklady
Určite všetci poznáte výhodu Číny v medzinárodnom obchode. Dokáže tovary vyrobiť lacnejšie ako zvyšok sveta a vyváža tak množstvo produktov. Určite máte aj vy doma výrobok z Číny. To, že čínski výrobcovia môžu vyrábať rôzne tovary lacnejšie, znamená, že Slováci môžu tráviť viac času aktivitami, v ktorých majú komparatívnu výhodu oni. Číňania môžu vyrábať lacnejšie tovary do domácností, zatiaľ čo Slováci môžu venovať viac času technologickým vynálezom, dizajnu, kreativite, internetovým technológiám, atď.
Výpočet komparatívnych výhod
Teóriu komparatívnych výhod rozpracoval ekonóm David Ricardo, ktorý žil na prelome 18. a 19. storočia. Predstavte si, že krajiny môžu vyrábať len víno alebo bavlnu.
Keby všetci obyvatelia Anglicka vyrábali len víno a nič iné, mohli by vyrobiť 6 ton vína. Keby všetci obyvatelia Anglicka vyrábali len bavlnu, mohli by vyrobiť 3 tony bavlny. Portugalsko by dokázalo vyrobiť 1 tonu vína alebo 2 tony bavlny.
Ak si obyvatelia oboch krajín rozdelia prácu a budú vyrábať tovary, v ktorých výrobe sú komparatívne lepší, t. j. Angličania budú vyrábať víno (pretože môžu vyrobiť 6-násobne väčšie množstvo) a Portugalci budú vyrábať bavlnu (pretože jej vyprodukujú 1,5-násobne menej), spolu dokážu vyrobiť až 6 ton vína a 2 tony bavlny. To je viac, než by dokázali vyprodukovať, keby obe krajiny jeden polrok vyrábali jeden a druhý polrok druhý produkt (touto metódou by vyrobili spolu len 3,5 tony vína a 2,5 tony bavlny). Predstavte si, že by sa Angličania rozhodli vyrábať bavlnu a Portugalci by sa rozhodli vyrábať víno. V tom prípade by oba národy vyrobili spolu len 3 tony vína a 1 tonu bavlny, čo je oveľa menej než vtedy, keď každý národ vyrába tovar, v ktorého výrobe má komparatívnu výhodu.
Toto je výsek z učebnice Ekonómia v 31 hodinách. Viac príkladov či cvičení nájdete v knihe a prislúchajúcom učiteľskom manuáli.
OTESTUJTE SA!
Krátky test k danej kapitole nájdete tu.