Prečo boli ceny rúšok počas pandémie také vysoké? Ako vieme, čo na trhu chýba? Ovládajú predávajúci trh? To je len niekoľko otázok, na ktoré by ste mali nájsť odpovede v druhej časti kapitoly „Ako funguje trh“. V niektorých situáciách nás prekvapia vysoké ceny výrobkov. Mnohí ľudia, ktorí nerozumejú súhre dopytu a ponuky na trhu, hľadajú vo vysokých cenách chamtivosť predávajúcich, či zlyhanie štátu. Aby sme sa neriadili emóciami ale vedeli správne odhaliť efekty trhového mechanizmu, mali by sme poznať jeho fungovanie. Vďaka porozumeniu dopytu a ponuky vieme jednoduchšie odhaliť mýty a hoaxy, ktoré sa šíria internetom, ale vieme sa aj lepšie rozhodnúť. Cena funguje ako semafor. Sledujú ho predávajúci, kupujúci, ale aj konkurenti. Čo im signalizuje o danom tovare alebo službe sa dozviete nižšie v texte a vo videu.
Ponuka dopyt
Predajcovia a kupujúci si na trhu voľne vymieňajú tovary, služby a peniaze. V ekonómii existujú tri typy trhov: trh výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál), trh tovarov a služieb a finančný trh (peniaze, cenné papiere atď.). Rozdiel medzi nimi je daný predmetom výmeny – tým, čo sa na nich vymieňa. Všetky sa však riadia ponukou a dopytom.
PONUKA označuje túžbu a schopnosť predať určite množstvo tovarov a služieb za rôzne ceny.
DOPYT označuje túžbu a schopnosť kúpiť si určite množstvo tovarov a služieb za rôzne ceny.
ZÁKON PONUKY – čím je vyššia cena, tým je vyššia ponuka a čím je nižšia cena, tým je nižšia ponuka.
ZÁKON DOPYTU – čím je nižšia cena, tým je vyšší dopyt a čím je vyššia cena, tým je nižší dopyt.
Predávajúci ponúkajú na predaj viac tovaru za vyššiu cenu a menej tovaru za nižšiu cenu. Graficky si môžeme tento vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom naznačiť posunom po krivke. S vyššou cenou rastie aj ponúkané množstvo.
Ľudia chcú a môžu si dovoliť kúpiť viac lacnejších vecí než drahších. Graficky si môžeme tento vzťah medzi cenou a dopytovaným množstvom naznačiť posunom po krivke. S vyššou cenou klesá aj dopytované množstvo. Krivka dopytu je sled pospájaných bodov, ktoré znázorňujú, koľko tovaru je kupujúci ochotný kúpiť si za určitú cenu.
Trhová cena vzniká, keď sa ponúkané množstvo rovná dopytovému množstvu. Tento bod nie je stály, neustále sa mení a fluktuuje na základe mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú trh s konkrétnym statkom.
V nasledujúcom grafe je znázornená trhová cena – stret ponuky a dopytu v rovnovážnom bode E.
Cena má dôležitú signalizačnú funkciu:
Čo hovorí cena predávajúcim a kupujúcim?
Cena je množstvo peňazí, za ktoré sa kupuje určitý tovar alebo služba. Je to jasné. Lenže cena má v ekonomike ešte dôležitejšiu úlohu. Cena sa totiž mení spolu so zmenou ponuky alebo dopytu tovarov a služieb („veľká záhada“ ekonómie). Meniaca sa cena umožňuje účastníkom trhu (predávajúcim a kupujúcim) rýchlo sa dozvedieť o zmenách v ponuke a dopyte tovarov a služieb a správne na ne zareagovať.
Čo hovorí cena konkurencii?
Cena poskytuje dôležité informácie nielen kupujúcim a predávajúcim, ale aj potenciálnym konkurentom, ktorí na trhu zatiaľ nie sú. Zvyšujúca sa cena tovarov a služieb signalizuje, že niektorí výrobcovia tovarov alebo poskytovatelia služieb dosahujú vysoké zisky.
Čo prezrádza cena o množstve vzácnych zdrojov?
Cena nás informuje aj o množstve konkrétneho vzácneho zdroja. Ak sa cena zvýši, množstvo vzácneho zdroja sa znížilo a mal by sa spotrebúvať striedmejšie. Zvýšenie ceny vody by signalizovalo, že sa znížilo množstvo vody.
Toto je výsek z učebnice Ekonómia v 31 hodinách. Viac príkladov či cvičení nájdete v knihe a prislúchajúcom učiteľskom manuáli.
OTESTUJTE SA!
Krátky test k danej kapitole nájdete tu.