Väčšina školákov sa pripravuje do zamestnania. Keď sa dospelí pýtajú malých detí, čím chcú byť, len máloktoré si vyberie podnikateľa. Pritom je podnikanie jedna z najzaujímavejších ľudských činností. Dá sa povedať, že akákoľvek aktivita, s cieľom zmeniť svoju budúcnosť, je podnikanie. Možno ho spájať s neustálym nadšením hľadať, objavovať, vytvárať alebo identifikovať nové ciele a prostriedky. Vďaka podnikavosti ľudí na Slovensku sme koronakrízu zvládali oveľa lepšie. Niektorí totiž naštartovali 3D tlačiarne, aby vyrobili zdravotníkom ochranné štíty. Iní zase preorientovali svoju výrobu, aby vyrobili rúška. Ďalší pripravili online zbierky, aby mohli byť tieto aktivity z niečoho zaplatené. Bez podnikavosti ľudí by nebol pokrok. V tejto kapitole sa pozrieme bližšie na to, aké existujú formy podnikania a tiež ako funguje konkurencia.
Podnikanie
– zoznam osobných vlastností, ktoré človeku umožňujú ľuďom uskutočniť svoje myšlienky a využiť zručnosti spôsobom, ktorý by vyhovoval potrebám spoločnosti.Cieľom každého podnikateľa je dosiahnuť zisk. Jediným spôsobom, ako môže tento cieľ dosiahnuť, je splniť potreby zákazníkov lepšie, lacnejšie alebo rýchlejšie ako jeho konkurencia. Aby podnikatelia vytvorili zisk, ponúkajú zákazníkom tovary alebo služby. Pritom majú isté výdavky. Podnikateľ, ktorý si chcel otvoriť cukráreň, musí zamestnať zamestnancov, prenajať alebo zakúpiť priestory a nakúpiť vybavenie na prevádzku cukrárne. Priestory, formy na pečenie, mixér a iné vybavenie potrebné na prevádzkovanie podniku sa nazývajú kapitálové zdroje alebo kapitál. Podnikatelia investujú do kapitálu ešte pred založením podniku alebo vtedy, keď sa rozhodnú ho modernizovať alebo preorientovať. Tieto výdavky môžu byť vysoké, ale sú jednorazové. Nazývajú sa fixné náklady. Podnikatelia dúfajú, že tieto výdavky sa im vrátia, keď podnik začne vytvárať zisk. Iné výdavky sú pravidelné, napríklad platy zamestnancov. Majiteľ podniku musí pravidelne nakupovať zásoby. Stále výdavky, ktoré sú podstatné pre výrobu alebo poskytovanie služieb, sa nazývajú variabilné náklady. Môžu to byť rôzne suroviny na pečenie koláčov.
Podnik začne vytvárať zisk, keď má náklady nižšie ako príjem. Príjem vzniká, keď si zákazníci zakúpia ponúkané tovary alebo služby. Zákazníci majú všetku moc. Môžu sa totiž rozhodnúť, od ktorého podniku budú nakupovať. Vždy chcú dostať lepšie tovary lacnejšie, rýchlejšie a jednoduchšie. Ak zákazník nie je spokojný s kvalitou alebo cenou tovaru, môže sa rozhodnúť, že si tovar kúpi niekde inde. Z tohto dôvodu podniky, ktoré zle fungujú, predávajú nekvalitné tovary alebo majú vysoké ceny, nevydržia na trhu dlho. Zákazníci od nich nebudú kupovať. Podnik potom nebude vytvárať dostatočný príjem, budú sa hromadiť náklady a podnikateľ bude nútený podnik zatvoriť alebo založiť úplne nový. Zákazníci sú teda zodpovední za to, že podniky fungujú lepšie a rýchlejšie.
Na podnik má vplyv aj konkurencia. Konkurencia núti podniky, aby fungovali efektívnejšie, znižovali náklady na výrobu a nachádzali nové spôsoby, ako zákazníkom poskytnúť, čo chcú.
S podnikaním súvisia aj inovácie, teda nové vynálezy. Tie objavujú väčšinou vedci, podnikatelia ich následne prinášajú na trh. Tak napr. Mark Zuckerberg využil to, že existovali počítače a internet, aby prišiel so svojou inováciou – sociálnou sieťou s názvom Facebook.
Formy podnikania
Aby ste mohli oficiálne podnikať, musíte sa registrovať ako podnikateľ, a to buď samostatne, alebo v spoločnosti s ďalšími osobami.
Samostatne zárobkovo činná osoba
Tiež sa stretnete s pojmom živnostník, alebo skratkou SZČO. Je niekto, kto podniká sám. Takýto podnikateľ si ponecháva celý zisk a podstupuje riziko, že v prípade neúspechu príde o svoj majetok. Aby mohla takáto osoba podnikať, musí získať živnostenské oprávnenie. Je to doklad, ktorý si za poplatok vybaví na živnostenskom úrade. Živnostník musí platiť daň z príjmu, ako aj povinné zdravotné a sociálne poistenie.
Skratka a. s. označuje akciovú spoločnosť
Je to obchodná spoločnosť, ktorej kapitál je rozdelený na časti s názvom akcie. Akcie takejto spoločnosti sú voľne obchodovateľné na burze. Ľudia, ktorí si zakúpia akcie, sa stanú spolumajiteľmi spoločnosti a prijímajú riziko, že stratia peniaze, ktoré do akcií investovali. Počet akcionárov nie je obmedzený.
Družstvo
Je typ spoločnosti, ktorú vlastní niekoľko jednotlivcov. Títo jednotlivci si rozdeľujú zisk a spoločne podstupujú riziko, že prídu o všetok svoj majetok. Jeho charakteristickou črtou je, že vzniká, keď jednotlivci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli spoločne užívať. Ich súkromný majetok sa tak stáva majetkom družstva.
Skratka s. r. o. označuje spoločnosť s ručením obmedzeným
Je podobná ako akciová spoločnosť, ale podiely v spoločnosti s ručením obmedzeným nie sú verejne obchodovateľné na burze. Takéto spoločnosti musia podľa zákona splniť isté kritériá (napr. mať istý počet spoločníkov alebo výšku základného imania – vkladu pri založení spoločnosti). Spoločníci podstupujú riziko, že prídu o peniaze, ktoré do podielu spoločnosti investovali.
Pozrite si nasledujúce video o podnikaní:
Konkurencia
Konkurencia môže pre mnohých pôsobiť ako nepriateľský pojem. Opak je však pravdou. Vďaka konkurencii sme motivovaní sa neustále zlepšovať a posúvať hranice ľudského poznania. Keď je konkurenčné prostredie narušené, môže to spôsobiť veľa problémov. Tak napríklad za čias socializmu v Československu museli ľudia stáť v dlhých radoch na dnes už bežné tovary ako banány či toaletný papier. V socialistických štátoch totiž fingovala centrálne plánovaná ekonomika, ktorá bránila zdravej konkurencii. V nasledujúcej časti sa pozrieme bližšie na to ako funguje konkurenčné prostredie.
Vanesa je jediná podnikateľka v meste, ktorá predáva zmrzlinu. Zákazníci k nej chodia radi, lebo im jej zmrzlina chutí. Do mesta však prichádza aj Eva, ktorá okienko so zmrzlinou otvorila neďaleko, na druhej strane ulice a svoju rovnako chutnú zmrzlinu predáva lacnejšie. Podnikateľky sú si vzájomne konkurenciou, avšak obyvatelia mesta z tejto situácie získavajú. Prečo? Ak chce Vanesa udržať svoj podnik, musí zareagovať, a to znížením cien, ponukou nových príchutí alebo nových topingov. Rovnako sa bude musieť aj Eva snažiť prilákať zákazníkov novými inováciami. Obyvatelia budú mať tak k dispozícii lepšiu ponuku zmrzliny za nižšie ceny. Existuje ešte jedna možnosť – podnikateľky sa dohodnú, že si nebudú konkurovať. Stanovia si rovnaké ceny a rovnaký sortiment. Takáto dohoda sa nazýva kartel. Kartely sú však nestabilné, to znamená, že zväčša trvajú krátko. Je to preto, že pre podnikateľov je príliš lákavé kartelovú dohodu porušiť. Ak by Vanesa ponúkla novú príchuť za akciovú cenu, mohla by tak prilákať viac zákazníkov a teda aj viac zarobiť. Vysoké ceny zmrzliny by zároveň mohli do mesta prilákať ďalšieho predajcu, ktorý by videl príležitosť zisku. Tak by opäť narušil kartelovú dohodu Vanesy a Evy.
Dokonalá konkurencia
Situácia, v ktorej majú konkurenti a spotrebitelia všetky informácie o cenách a vlastnostiach tovarov. A zároveň na trhu pôsobí veľké množstvo rovnakých kupujúcich.
Monopolistická konkurencia
Situácia, v ktorej mnoho podnikov vyrába veľmi podobné tovary a môžu ovplyvniť ich ceny. Napríklad jahody rôzneho pôvodu, alebo skrutky.
Oligopol
Situácia na trhu, keď väčšinový podiel istých tovarov alebo služieb patrí malému počtu predajcov. Ak chce nový predajca vstúpiť na trh, musí vynaložiť veľké úsilie. Príkladom oligopolu môžu byť dvaja globálni výrobcovia koly – Coca Cola a Pepsi.
Monopol
Situácia na trhu, keď existuje len jeden poskytovateľ istej služby alebo predajca istého tovaru – monopolista. Monopol je veľmi ťažké vymedziť, je potrebné si definovať, čo je trh. Napr. keby v Žiline bola len jedna požičovňa kajakov, mohli by sme ju považovať za monopol, keby sme hovorili len o trhu s kajakmi v Žiline. Nebola by však monopolom, keby sme hovorili o trhu s kajakmi na celom severnom Slovensku alebo trhu voľnočasových aktivít v Žiline.
Viete koľko hodín obetuje podnikateľ byrokacii?
Inštitút INESS už od roku 2016 pri príležitosti Medzinárodného dňa byrokracie každoročne dňa 29. septembra zverejňuje výsledky Byrokratického indexu.
Byrokratický index kvantifikuje byrokratickú záťaž malého modelového podnikateľského subjektu. Jednotlivé úkony majú priradenú časovú záťaž a jej súčet tvorí hodnotu Byrokratického indexu.
V roku 2020 dosiahla byrokratická časová záťaž malého podnikateľa na Slovensku hodnotu 217 hodín. To je mierne zlepšenie oproti vlaňajšej hodnote 221 hodín. Byrokracia spojená so zamestnávaním si vyžaduje 39 % tohto času, prevádzka podniku 47 %, legislatívne zmeny 5 % a iné dôvody spotrebujú 9 % času. Pri detailnom pohľade vidíme hlavne vysoké časové náklady firemných daní, administrácie miezd, ale aj odpadov.
Index pozitívne ovplyvnili drobné zmeny ohľadom elektronizácie a zrušenia niektorých dokumentov. Naopak, negatívne ho ovplyvnili najmä časté zmeny dôležitých zákonov. Len tri hlavné zákony sa v minulom roku zmenili dokopy 11-krát.
V roku 2020 sa k Byrokratickému indexu pridalo 5 partnerských krajín. Na prvom mieste sa s najmenšou byrokratickou záťažou umiestnilo Severné Macedónsko so 154 hodinami, potešením je druhé miesto Slovenska, tesne pred Českou republikou (223 hodín). Na chvoste 6 krajín sa umiestnilo Španielsko s 369 hodinami byrokratickej záťaže.
Pre slovenských podnikateľov vzniklo v nedávnej minulosti niekoľko antibyrokratických balíčkov. Hoci ich prínos je pozitívny, dopady sú malé. Razantné zlepšenia si vyžadujú razantné zmeny fungovania mnohých úradov. INESS bude naďalej monitorovať podnikateľské prostredie a aktívne navrhovať zmeny regulácií.
Toto je výsek z učebnice Ekonómia v 31 hodinách. Viac príkladov či cvičení nájdete v knihe a prislúchajúcom učiteľskom manuáli.
OTESTUJTE SA!
Krátky test k danej kapitole nájdete tu.