Generácia X na križovatke medzi poznaním a praxou

V roku 2017 sme zorganizovali prvý ročník Ekonomickej olympiády s cieľom otvoriť dvere svetu ekonómie pre stredoškolákov. Dnes môžeme s hrdosťou povedať, že táto iniciatíva nadobudla na sile, priťahujúc tisíce študentov každý rok. Tento rok sa do súťaže zapojilo ohromujúcich 10 730 študentov stredných škôl. Po úspešných šiestich ročníkoch olympiády pre stredné školy, sme minulý rok preniesli projekt Ekonomickej olympiády aj do základných škôl. Nezáväzná a bezplatná registrácia ZŠ do druhého ročníka EO pre ZŠ prebieha už len do 8. januára 2024 vyplnením krátkeho formulára na webe Ekonomickej olympiády. Budeme vďační, ak informáciu o Ekonomickej olympiáde pre základné školy sprostredkujete učiteľom a školám vo vašom okolí, a podporíte tak rozvoj ekonomickej a finančnej gramotnosti detí na Slovensku.

AKO SA DARILO STREDOŠKOLÁKOM?

Práve súťaže ako Ekonomická olympiáda nám ponúkajú jedinečný pohľad na ekonomické vedomosti a schopnosti mladých ľudí. Študenti z viac ako 270 stredných škôl z rôznych kútov Slovenska sa v decembri otestovalo online v prvom školskom kole súťaže. Test má časový limit 40 minút a skladá sa z 25 uzavretých otázok (5 možností, vždy len jedna správna). Výsledky z testovania sme rozdelili do tematických oblastí, podobne ako má aj štruktúra testov. K štatistikám z odpovedí pre ilustráciu prikladáme do každej témy aspoň jednu aktuálnu otázku z testu, aby ste si mohli porovnať svoje vedomosti s úrovňou stredoškolákov. Správne odpovede nájdete na konci článku.

MIKROEKONÓMIA

Rozlišovanie pojmov zisku, tržieb a nákladov je v podniku kľúčové z niekoľkých dôvodov, či už finančnej analýzy, plánovania a rozvoja, či stanovovania cien.  Zisk firmy možno určiť nasledujúcim spôsobom: Zisk = celkové výnosy – celkové náklady. Viac ako 70% študentov rozumelo pojmu zisk a vedelo, ako ho z modelového príkladu vyrátať. Až 75% študentov malo správne predstavy o nákladoch a tom, čo sa do nich zahŕňa. Avšak výrazný rozdiel prišiel pri pochopení pojmu tržby. Iba 25% študentov, vedelo z rovnakého príkladu vyčítať, čo sú to výnosy.

1. Pani Silná inkasovala na predaji kníh tento rok 20-tisíc eur. Zamestnancom zaplatila 4-tisíc eur na mzdách, za energie 2-tisíc eur, za nájomné 6-tisíc eur. Jej tržby predstavovali:

a) mala stratu 6-tisíc eur

b) 8-tisíc eur

c) 12-tisíc eur

d) 0 eur

e) 20-tisíc eur

Ako píšeme v učebnici Ekonómia na doma, v niektorých prípadoch nás môžu prekvapiť vysoké ceny tovarov. Ľudia, ktorí nechápu vzájomné pôsobenie dopytu a ponuky na trhu, sa často snažia vysvetliť vysoké ceny ako prejav chamtivosti predajcov alebo zlyhanie štátu. Aby sme sa neriadili emocionálnymi reakciami, ale mohli správne pochopiť účinky trhového mechanizmu, je dôležité mať prehľad o jeho fungovaní. Schopnosť pochopiť dopyt a ponuku nám umožňuje nielen jednoduchšie identifikovať mýty a fámy, ktoré sa šíria internetom, ale aj lepšie rozhodovať. Cena v podstate funguje ako semafor, ktorý sledujú predajcovia, kupujúci a konkurenti.

Predajcovia a kupujúci si na trhu voľne vymieňajú tovary, služby a peniaze. Predávajúci ponúkajú na predaj viac tovaru za vyššiu cenu a menej tovaru za nižšiu cenu. Len 13% študentov bolo schopných vysvetliť, prečo je funkcia ponuky rastúca.

Pri otázkach o regulácii cien výrobkov alebo služieb pod trhovú cenu sme zaznamenali, že až 47% študentov rozumie, že to vedie k nedostatku daného tovaru alebo služby. To je kľúčový koncept, ktorý ukazuje, že mladí jednotlivci si uvedomujú dopad regulácie na fungovanie trhu. Keď sa vláda pokúša zmraziť maximálne ceny, zvyčajne si vyberie určité základné komodity s odôvodnením, že je potrebné, aby ich chudobní mohli získať za „rozumnú“ cenu. Kontrola cien sa môže zdať na krátky čas úspešná. Ale čím dlhšie je v platnosti, tým viac sa jej problémy prehlbujú. Keď sú ceny svojvoľne udržiavané na nízkej úrovni vládnym nátlakom, dopyt bude chronicky prevyšovať ponuku.

MAKROEKONÓMIA

Krajiny sa medzi sebou odlišujú, či už kultúrne a etnicky alebo sú tieto rozdiely ekonomické. Na základe ekonomických ukazovateľov môžeme približne zhodnotiť kvalitu života v krajine. Jeden z najdôležitejších ekonomických ukazovateľov je HDP (hrubý domáci produkt). Opisuje veľkosť ekonomiky a je peňažným vyjadrením vyrobených tovarov a poskytnutých služieb za jeden rok v krajine. 66% študentov v testovaní vedelo čo je to HDP a ako sa meria. Avšak už len 21% vedelo modelového príkladu HDP vypočítať a iba 20% vedelo čo sa pri výpočte do HDP zahŕňa (len finálne statky, nie medziprodukty a predaje použitých statkov).

2. V krajine rozprávok existuje nasledujúca výrobná štruktúra. Knieža pestuje na svojich poliach pšenicu a predáva ju mlynárovi Máchalovi za 100 zlatých. Ten predá svoju múku radcovi za 250 zlatých a radca nakoniec dodá zo svojich pekární pečivo na trh za 700 zlatých. HDP tohto kniežatstva bude:

a) 700

b) 1050

c) 950

d) 800

e) 350

MEDZINÁRODNÁ EKONÓMIA

Ekonómia na doma vysvetľuje: počas pandémie koronavírusu bol medzinárodný pohyb osôb obmedzený, avšak zásobovanie a tovary prúdili aj naďalej cez hranice. Medzinárodný obchod tak výrazne pomohol prekonať krízu aj ľuďom v najzasiahnutejších krajinách. Predstavte si, že by sme mohli spotrebúvať len to, čo si vieme vyrobiť a vypestovať na Slovensku. Ani „obyčajné“ banány, ale ani počítače, mobily, či suroviny ako ropa, by sa k nám nedostali v potrebnom množstve. To je pritom len malinký zlomok toho, čo všetko kupujeme. Ľudia zo Slovenska sú rovnako dôležitými obchodnými partnermi pre ľudí z iných krajín. Vyvážame viac tovarov a služieb ako dovážame. Bez zapojenia sa do medzinárodného obchodu by sme nemohli predávať svoje tovary tam, kde sú potrebné a boli by sme chudobnejší.

Až 85% študentov rozumelo špecializácii krajiny, ktorá sa podľa svojich podmienok sústredí na výrobu len niekoľkých tovarov namiesto toho, aby sa snažila robiť všetko sama. Špecializácia umožňuje efektívnejšie využívať vzácne zdroje v krajine, vďaka čomu máme viac kvalitných tovarov a služieb.

3. Ak má Česká republika lepšie podmienky na výrobu chmeľu a Francúzsko na výrobu vína, je pre obe krajiny výhodné:

 a) ČR vyvážala pivo do Francúzska a dovážala víno z Francúzska

b) medzi týmito krajinami neprebiehal žiadny obchod

c) ČR vyvážala víno a pivo do Francúzska

d) ČR dovážala víno a pivo z Francúzska

e) ČR vyvážala víno do Francúzska a dovážala pivo z Francúzska

Avšak už len 14% študentov rozumelo konceptu absolútnej a komparatívnej výhody v modelovom príklade. Opäť z učebnice Ekonómia na doma: keď je niekto vo svojom odbore úplne najlepší, hovorí sa tomu, že má absolútnu výhodu. Napríklad Juraj Slafkovský má absolútnu výhodu v hokeji. Teoreticky by mohol byť aj pekárom a mať absolútnu výhodu v pekárstve. Ale znamená to, že by mohol piecť žemle lacnejšie než ostatní pekári? Nie! Pretože keď má niekto absolútnu výhodu, ešte to neznamená, že má aj komparatívnu výhodu. Keby sa Juraj Slafkovský rozhodol, že namiesto hokeju sa bude venovať pekárstvu, musel by sa vzdať vysokých príjmov, ktoré ako hokejista dostáva. Obyčajní pekári môžu žemle piecť lacnejšie, oni nemajú také vysoké náklady obetovanej príležitosti. Kľúčom k porozumeniu teórie komparatívnych výhod sú práve nižšie náklady obetovaných príležitosti. Príklad s Jurajom Slafkovským a pekárom sa da použiť aj na celé štáty. Štáty sa špecializujú na tie odvetvia ekonomiky, v ktorých majú komparatívnu výhodu.

4. Ak je Juraj Slafkovský desaťkrát lepší hokejista ako pán Novák, ale len dvakrát lepší golfista, potom má Slafkovský:

 a) absolútnu výhodu v oboch činnostiach, ale komparatívnu výhodu len v hokeji

b) absolútnu aj komparatívnu výhodu len v hokeji

c) absolútnu aj komparatívnu výhodu len v golfe

d) komparatívnu výhodu v oboch činnostiach, ale absolútnu výhodu len v hokeji

e) absolútnu aj komparatívnu výhodu v oboch činnostiach

AKTUÁLNE DIANIE V SLOVENSKEJ EKONOMIKE

Čo sa týka ekonomickej politiky, zistili sme, že 64% študentov pozná aktuálnu mieru inflácie. To svedčí o ich schopnosti sledovať základné ukazovatele ekonomickej stability.

Dane platíme všetci, sú to povinné platby, ktoré putujú do štátneho rozpočtu. Štátny rozpočet zahŕňa všetky peniaze daňových poplatníkov a používajú sa na financovanie verejných služieb. Potešujúce je, že 90% študentov rozumie, že najväčšiu časť príjmov do štátneho rozpočtu tvoria práve dane. Tento fakt naznačuje ich povedomie o financovaní verejných výdavkov.

Zaujímavým zistením je aj to, že len 37% študentov pozná výšku príjmov do štátneho rozpočtu za rok 2022, a iba 33% je oboznámených s deficitom verejnej správy v rovnakom roku. Tieto údaje ukazujú, že existuje priestor na posilnenie informovanosti o verejných financiách. Výborným nástrojom ako priblížiť jednoduchou formou zložité a komplexné údaje z prostredia verejných financií je projekt Cena štátu.

5. Prijímy verejného rozpočtu Slovenskej republiky v roku 2022 boli približne:

a) 4 417 400 000 (cca 4,4 miliárd) eur

b) 4 417 400 000 000 (cca 4,4 biliónov) eur

c) 441 740 000 000 (cca 442 miliárd) eur

d) 441 740 000 (cca 442 miliónov) eur

e) 44 174 000 000 (cca 44,2 miliárd) eur

V oblasti monetárnej politiky iba 17% študentov správne identifikovalo, že inštitúcia zodpovedná za vykonávanie menovej politiky na Slovensku je Európska centrálna banka (EBC), zatiaľ čo 52% si stále myslí, že je to Národná banka Slovenska. Toto by mohlo byť dôsledkom nedostatku informácií o úlohe EBC v súčasnom ekonomickom prostredí.

POISTENIE

V živote človeka môžu nastať rôzne neočakávané udalosti. Nehoda na ceste, úraz pri futbale, či vytopený byt. Nikto nemá rád takéto škody či straty. Aby sme sa zo strachu o naše zdravie či majetok nevyhýbali činnostiam, ktoré robíme radi existujú spôsoby, ako obmedziť riziko straty alebo škody.

V oblasti poistenia sme zistili, že 60% študentov vie, že pravidelná platba poisťovne za jej poistnú službu sa nazýva poistné. Taktiež 82% študentov rozumie pojmom poistenie zodpovednosti za škody a cestovné poistenie, pričom 80% má prehľad o tom, čo je poistenie domácnosti.  Je zrejmé, že otázky na všeobecný prehľad, ktoré nevyžadujú samostatné uvažovanie ale len znalosť naučených poučiek, patria k otázkam s najvyššou úspešnosťou.

Problém nielen pri téme poistenie nastal pri konkrétnych príkladoch, kde je potrebné naštudované vedomosti pretaviť do praxe: iba 19% študentov vedelo napríklad vypočítať poistné plnenie.

6. Klient má poistenú chatu v hodnote 400 000 Eur na poistnú sumu 300 000 Eur. Požiar spôsobil škodu vo výške 100 000 Eur. V tejto situácii poisťovňa vyplatí poistné plnenie vo výške:

a) 400 000 Eur

b) 300 000 Eur

c) 100 000 Eur

d) 75 000 Eur

e) 0 Eur

FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ

V oblasti finančnej gramotnosti zaznamenávame, že iba 34% rozumie vzťahu úrokovej miery a inflácie a tomu, aký vplyv má inflácia na úspory.

7. Keď si uložíte v banke peniaze s 2 % úrokom za rok a za rovnaké obdobie klesnú ceny o 3 %, potom je reálna úroková miera:

a) 0%

b) 1%

c) 2%

d) 3%

e) 5%

Študenti ešte horšie obstáli pri výpočte súčasnej hodnoty pri jednoduchom úrokovaní, ktorá slúži na porovnávanie peňažných súm v čase. Len 11% študentov vedelo vypočítať nasledujúci príklad:

8. Juraj sľúbi Jožkovi, že mu za rok zaplatí za jeho úrodu jahôd 100 €. Ak je úroková miera 10 %, potom súčasná hodnota tohto príjmu (po zaokrúhlení) je:

a) 91 eur

b) 100 eur

c) 110 eur

d) 200 eur

e) 101 eur

Celkovo možno povedať, že tieto výsledky svedčia o dôležitosti Ekonomickej olympiády pri posilňovaní ekonomickej gramotnosti a povedomia medzi mladými ľuďmi. Dáta nám ukazujú, že aj keď teoretické definície pojmov sú pre mnohých študentov jednoduché, ich praktická aplikácia predstavuje výzvu. Dobrou správou je, že rozvoj analytického myslenia je možné trénovať. Ekonomická olympiáda je jedným z výborných nástrojov pre žiakov stredných a základných škôl. Aj vďaka olympiáde vieme, kde sú tie nedostatky najvýraznejšie. Pre tých ktorí už neštudujú a chcú zlepšiť svoje schopnosti v oblasti ekonómie, alebo sa „len tak“ otestovať, určite kliknite na web Ekonkvíz.

Správne odpovede: 1E, 2A, 3A, 4A, 5E, 6D, 7E, 8A