7. Štát (1. časť)

7. Štát (1. časť)

Prečo existuje štát?

Človek je spoločenský tvor, od nepamäti žijeme v spoločnostiach, komunitách, rodinách, ktoré nás formovali a tvorili systém písaných i nepísaných pravidiel, komunikácie a dohôd. Tieto pravidlá si nemusíme si uvedomovať. Správame sa podľa nich automaticky. Napríklad v autobuse verejnej dopravy uvoľníme miesto staršej pani alebo sa dohodneme s mladším súrodencom ohľadom domácich prác. Vzájomná dobrovoľná spolupráca vytvára vhodné podmienky pre voľný trh.

Hierarchické riadenie spoločnosti siaha tak ďaleko ako samotné počiatky ľudstva. V minulosti sme potrebovali štát aby nás ochránil pred nepokojmi. Avšak sila štátu neustále rástla. Dnes prichádzame do styku s exekutívnymi funkciami štátu. Ak sa zamyslíme, tak väčšina stredoškolákov cestuje do školy autobusom, t.j. využívajú verejnú dopravu premávajúcu po verejných cestách. Škola, ktorú študujú je pravdepodobne verejná inštitúcia a nie súkromná škola, za ktorú rodičia platia školné. Okrem verejného školstva, môžeme medzi exekutívne funkcie štátu zaradiť verejné  zdravotníctvo, políciu, súdy, či kontrolné úrady. Avšak existuje možnosť výberu. Môžeme si vybrať, či zaplatíme na súkromnej klinike zubára alebo pôjdeme do verejnej ambulancie, ktorá je financovaná z daní daňovníkov. Z toho vyplýva, že žiadne tovary nie sú zadarmo, neexistuje bezplatné cestovanie vlakom, bezplatná zdravotná starostlivosť. Lampu na verejnom priestranstve, či dávky v nezamestnanosti musí niekto zaplatiť. Každý jeden daňovník prispieva na „bezplatné“ služby štátu do štátnej peňaženky a nezáleží na tom, či „bezplatné“ služby využíva.

Voľný trh – priestor, kde sa ľudia dohadujú a voľne spolupracujú.

Základná funkcia vlády – poskytovanie verejných statkov a verejných služieb (obrana štátu, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, sociálna starostlivosť a pod.), ochrana verejného poriadku (súdy, polícia), dohľad nad obchodom.

Každý štát, vláda má odlišné verejné funkcie. V krajinách Európskej únie a na Slovensku sa vláda zaoberá najmä národnou obranou, ochranou súkromného majetku, sociálnym zabezpečením, školstvom a zdravotníctvom. Verejné funkcie vykonávajú ľudia pracujúci na ministerstvách, univerzitách, či klinikách. Napriek tomu, že časť ekonomiky Slovenskej republiky je regulovaná, nezasahuje do osobných životov občanov ako napríklad v Severnej Kórei. V Severnej Kórei vláda zohráva významnú úlohu a zasahuje do osobných životov obyvateľstva. Rozhoduje o oblečení, účese obyvateľov, či o veku, v ktorom sa majú zosobášiť. Z uvedeného vyplýva, že správanie štátu úzko súvisí s ekonomickou politikou.

 

Centrálna ekonomika (socializmus, riadené hospodárstvo, príkazová ekonomika) je systém, v ktorom:  vláda rozhoduje, čo, ako a pre koho sa vyrába,  prevláda štátne vlastníctvo a ceny sú stanovené vládou.

 

 

Pozrite si nasledujúce video:

Zmiešaná ekonomika (keynesiánstvo) – spojenie príkazovej a trhovej ekonomiky. Tento smer zdôrazňuje povzbudzovanie dopytu a nulovú nezamestnanosť.

Teória voľného trhu, trhová ekonomika (rakúska ekonomická škola) – ekonomický smer, kde o tom, čo, ako a pre koho sa bude vyrábať, rozhodujú kupujúci, predajcovia a výrobcovia na základe súkromného vlastníctva, voľných cien, slobody výberu a obmedzenej moci vlády.

 

Verejné statky a služby

Prečo nie je v dedinke pri Michalovciach kino? A prečo je v mestách stále viac reštaurácií? Odpoveď je jednoduchá. V dedinke nie je dostatok zákazníkov, naopak v mestách je denne množstvo ľudí a každý jeden chce uspokojiť potrebu hladu. Trhové mechanizmy nám hovoria, že podniky môžu očakávať zisky iba ak uspokoja potreby zákazníkov.

Avšak to neplatí pre vládny mechanizmus. Vláda má príjmy od daňových poplatníkov, ktorí majú uspokojené potreby a vďaka tomu môže rozhodovať aké tovary, služby sa majú vyrábať. Otázne je ako by vláda mala rozhodovať. Prečo máme verejné parky, ale nie verejné reštaurácie?

Verejné statky a služby – Tovary a služby, pri ktorých nemožno vylúčiť zo spotreby neplatičov a spotreba jedného človeka nezníži ich dostupnosť pre ostatných. Napr. pouličné osvetlenie, národná obrana, a pod.

Súkromné statky a služby– sú konkurenčné v spotrebe a vyliečiteľné zo spotreby.

 

Externality – Prínosy alebo škody, ktoré ľudia zažijú pre činnosť niekoho iného. 

Externality môže byť pozitívne alebo negatívne. Negatívne externality plynú náklady na strany, ktoré nie sú zapojené do trhu. Pozitívne externality zvýhodňujú strany, ktoré nie sú zapojené do trhu.

Toto je výsek z učebnice Ekonómia v 31 hodinách. Viac príkladov či cvičení nájdete v knihe a prislúchajúcom učiteľskom manuáli. Pokiaľ ste sa ešte neregistrovali do Ekonómie na doma a máte záujem o bezplatné zaslanie ďalších materiálov a testu pre vašich žiakov, zaregistrujte sa kliknutím sem. Upozorníme vás e-mailom na novú ekonomickú tému a cvičenia k danej téme.

OTESTUJTE SA!

Krátky test k danej kapitole nájdete tu.