8. Štát (časť 2.)

Štát (časť 2.)

Dane verzus smrť

Možno ste už počuli vetu: „Ja nemusím nič, len platiť dane a zomrieť!“. S výrokom môžete súhlasiť alebo nesúhlasiť. Je však isté, že smrť je nezvratný jav, no dane vymysleli ľudia a preto ich môžeme znížiť, ba dokonca zrušiť.

Dane platíme všetci, sú to poplatky, ktoré putujú do štátneho (verejného) rozpočtu. Peniaze daňovníkov sa vrátia do spoločnosti, pretože sú určené na pokrytie potrieb verejnosti a verejných statkov a služieb.

Daň  – poplatok do štátneho rozpočtu a fondov určený zákonom.

Hlavné dane na Slovensku:

  1. Daň z pridanej hodnoty (DPH)
  2. Daň z príjmov fyzických a právnických osôb
  3. Spotrebné dane
  4. Poplatky do štátneho sociálneho poistenia a zdravotných poisťovní

DPH – daň z pridanej hodnoty, je daň, ktorú platíme vždy, keď si niečo kúpime. Je  značená na každom pokladničnom bloku a práve preto ju platí každý jeden z nás. Ľudia, ktorí tvrdia, že neplatia dane, tak sa mýlia – určite platia DPH. Čo to v praxi znamená? V reštaurácii zaplatíme za obed. Cena obedu zahrňuje náklady na suroviny, použité produkty, prácu zamestnancov, odvody do štátneho sociálneho poistenia, zisk a v neposlednom rade pridanú hodnotu – daň.

Daň z príjmu fyzických osôb – platí každá fyzická osoba, ktorá dostáva mzdu. Sadzba dane z príjmu sa odvíja od výšky príjmov, preto poznáme tri: 15 %,  19 % a 25 %. Najviac ľudí sa však stretne so sadzbou 19 %.

Poplatky do štátneho sociálneho poistenia a zdravotných poistení – sú poplatky, ktoré odvádzajú zamestnanci a zamestnávatelia z platov na dôchodok, nemocenské dávky, rodinné príspevky, dávky v nezamestnanosti a na prípadné nehody, úrazy na pracovisku.

Spotrebné dane – medzi spotrebné dane zaraďujeme dane z palív, tabakových výrobkov, alkoholu, elektriny a plynu. Spotrebné dane sú rozdielne vzhľadom na typ výrobku. Cieľom je, aby isté tovary zdraželi a tým sa znížila ich spotreba. Možno ste si všimli, že nafta alebo benzín sú drahé, avšak nie je to pre vysoké ceny na svetovom trhu, ale pretože 1/3 ceny tvorí spotrebná daň.

Verejný rozpočet

Štátny rozpočet zahŕňa všetky peniaze daňových poplatníkov a používajú sa na financovanie verejných statkov. Rozpočet je ohraničený, takže je možné, že peniaze zo štátneho rozpočtu sa minú. Ak príjem z daní bude rovnako vysoký a štát sa rozhodne zvýšiť financovanie školstva, tak automaticky musí znížiť výdavky v inej oblasti. Najväčšie množstvo peňazí zo štátneho rozpočtu putuje do sociálnych systémov, t.j. na sociálne dávky, invalidné dôchodky. Ďalej podstatnou časťou tvorí financovanie školstva, zdravotníctva a iných nákladov spojených s ochranou životného prostredia, či národnou obranou.

Rozpočtový prebytok – situácia, keď štát minie menej peňazí ako vyzbieral od daňovníkov.

Rozpočtový deficit – situácie, keď štát minie viac peňazí ako vyzbieral od daňovníkov.  V tomto prípade si krajina požičiava peniaze a vzniká štátny dlh. Slovenský štátny dlh je vo výške približne 10 miliárd eur.

Vyrovnaný rozpočet – situácia, keď štát minie rovnaké množstvo peňazí ako vyzbieral na daniach.

 

Koľko peňazí ide na školy, nemocnice, či mzdy policajtov? Dozviete sa v tomto videu:

Ekonomické zdravie krajiny

Krajiny sa medzi sebou odlišujú, či už kultúrne a etnicky alebo sú tieto rozdiely ekonomické. Na základe ekonomických ukazovateľov môžeme zhodnotiť kvalitu života v krajine. Jeden z najdôležitejších ekonomických ukazovateľov je HDP (hrubý domáci produkt). Opisuje veľkosť ekonomiky a je peňažným vyjadrením vyrobených tovarov a poskytnutých služieb za jeden rok v krajine. Indikátor HDP sa vyjadruje v peniazoch, preto výška HDP môže stúpnuť ak sa v krajine zvýšia ceny, no ekonomické blaho ostáva rovnaké. Z tohto dôvodu ekonómovia začali brať do úvahy zmeny cien a vypočítali reálny HDP, ktorý umožňuje porovnanie HDP krajiny medzi viacerými rokmi. Okrem reálneho HDP, nominálneho HDP poznáme HDP per capita, teda hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa. HDP per capita umožňuje porovnávanie krajín s odlišným počtom obyvateľov. Vypočítame ho ak HDP vydelíme počtom obyvateľov.

HDP nedokáže zachytiť celú vytvorenú hodnotu. Veci, ktoré vyrábame pre seba, predmety kúpené od suseda, či barterov obchod. Ilustrujeme si príklad, ktorý umožní lepšie pochopenie ako sa tvorí HDP krajiny.

Monika je vo svojom okolí známa podnikateľka vďaka vášni pre výrobu piva. Jačmenný slad na nakúpi za 500 eur. Jačmenný slad je potrebné spracovať aby sa mohlo pokračovať vo výrobe piva. Monika chce spracovať slad rýchlejšie, preto zaplatí svojmu brigádnikovi Róbertovi 50 eur za pomoc. Po dokvasení, ošetrení mladého piva, Monika predá všetko pivo za 1 000 €. Príspevok jej pivárne k HDP Slovenska je potom 500 €. Prečo? Pretože HDP zobrazuje hodnotu finálnych statkov, ktoré sú vyprodukované za určité obdobie v danej krajine a 50 EUR, ktoré dostal Róbert je medziprodukt.

Výpočet: 1 000 € – 500 € = 500 €

HDP na jedného obyvateľa – je hrubý domáci produkt vydelený počtom obyvateľov sledovaného územia. Na rozdiel od celkového hrubého domáceho produktu umožňuje hrubý domáci produkt v prepočte na jedného obyvateľa porovnania medzi územiami s rozličnými počtami obyvateľov.

Okrem HDP je indikátorom ekonomického zdravia krajiny miera nezamestnanosti, ktorá je vyjadrená v percentách a vyjadruje vzťah, koľko ľudí v produktívnom veku nepracuje. Ak je v krajine vysoká nezamestnanosť, znamená to, že v ekonomike existujú problémy, ktoré bránia ľudom si nájsť prácu.

Medzinárodný index vlastníckych práv meria právnické, politické prostredie v krajine a fyzické, duševné vlastnícke práva. Vo výskume sa ukázalo, že vlastnícke práva sú mimoriadne dôležité pre zdravie krajiny.

Miera nezamestnanosti – ukazovateľ, ktorý v percentách uvádza počet ľudí, ktorí by mohli pracovať, ale nepracujú.

Pracovná sila – všetci zamestnaní ľudia a tí, ktorí si hľadajú prácu.

Nezamestnaní – obyvatelia v produktívnom veku, ktorí prácu nemajú ale si ju hľadajú.

Ľudia mimo pracovného trhu – jednotlivci, ktorí ešte nedosiahli produktívny vek, nemôžu  pracovať zo zdravotných dôvodov alebo nie sú zapísaní na úrade práce, a študenti.

Inflácia a deflácia

Predstavte si, že v zime nebudete prikladať do krbu drevo ale bankovky. Pýtate sa prečo by ste kúrili bankovkami? Pretože bankovky by boli lacnejšie ako drevo, mali by nízku hodnotu. Môžete mať plavecký bazén plný bankoviek a zároveň nemať dostatok na nákup základných potravín.

Niekoľko spoločností už zlyhalo a celé ekonomické systémy sa rozsypali, pretože nerozumeli hodnote peňazí, čo je inflácia a deflácia. Ľudia si myslia, že ak vytlačíme viac peňazí, všetci budú mať dostatok peňazí a problémy sa týmto vyriešia. Za tlač peňazí sú zodpovedné národné centrálne banky.

Inflácia – predstavuje zníženie hodnoty peňazí v dôsledku zvýšenia cenovej hladiny alebo zvýšenia objemu peňazí v obehu.

Deflácia – pokles množstva peňazí v obehu a nárast ich hodnoty.

Inflácia a deflácia opisujú proces, ku ktorému dôjde v dôsledku zvýšeniu dostupnosti (inflácia) alebo poklesu dostupnosti (deflácie) peňazí v obehu na trhu. Na Slovensku štatistický úrad používa Index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý hovorí o každoročných zmenách cien tých istých spotrebiteľských tovarov. Súbor spotrebiteľských tovarov (kôš) obsahuje tovary, ktoré nakupujú všetci obyvatelia. Ak dôjde k zmene ceny mlieka, keď liter mlieka v roku 2019 stál 0,82€ a v roku 2018 stálo mlieko 0,80€, tak zmena v cene predstavuje nárast miery inflácie o 2,50 %. Avšak treba upozorniť na fakt, že nie každý nárast cien znamená infláciu. Infláciu môžeme definovať ako nárast množstva dostupných peňažných prostriedkov na trhu a pokles kúpnej sily meny, čo znamená, že za to isté množstvo peňazí si môžu ľudia kúpiť menej.

 

Možno ste zachytili situáciu vo Venezuele. Viac sa môžete dočítať v článku Sedem ekonomických hriechov vo Venezuele. Video o hyperinflácii vo Venezuele si môžete pozrieť tu:

OTESTUJTE SA!

Krátky test k danej kapitole nájdete tu.