10. Medzinárodný obchod (2. časť)

10. Medzinárodný obchod (2. časť)

Určite ste zachytili v správach, že USA uvalilo cla na Čínu, alebo že EÚ funguje ako colná únia, preto keď si kupujeme tovary z členských štátov, neplatíme clá. V bežnom živote nás prekážky v medzinárodnom obchode ovplyvňujú viac, ako dokážeme vnímať. Kvôli rôznym obmedzeniam sú zahraničné tovary drahšie a menej dostupné. Hoci sa prekážky v medzinárodnom obchode za posledné roky rapídne znížili, stále ich je veľa a mnoho ostáva skrytých. V tejto kapitole sa pozrieme bližšie na to, prečo existujú tieto prekážky a ako ovplyvňujú naše každodenné spotrebiteľské správanie.

Predstavte si, že slovenským umelcom by sa nepáčila konkurencia zo zahraničia. V mene ochrany slovenskej hudby by žiadali vládu, aby zaviedla špeciálnu daň, ktorá by bola uvalená na lístky na koncert zahraničných umelcov, ich hudbu a iné produkty. Ak by vláda podľahla tomuto tlaku, malo by to v prvom rade negatívny dopad na spotrebiteľov zahraničnej hudby. Zahraničná hudba by sa pre nich stala drahšou. Naopak, môže sa zdať, že slovenskí umelci z tejto situácie ťažia. Nezabúdajme však, že aj iné krajiny môžu zaviesť podobné odvetné opatrenia. Tak sa môže stať, že Česko zavedie podobné obmedzenia na predaj slovenskej hudby. Českí spotrebitelia, ktorí majú radi slovenské kapely by tak tiež trpeli, lebo by sa pre nich stala drahšou a menej dostupnou.

Akými spôsobmi vlády obmedzujú medzinárodný obchod?

Clo – daň, ktorú vláda uvalí na import tovaru. Spôsobuje to, že dané dovezené tovary sú drahšie.

Štandard – obmedzenie obchodných vzťahov s istou krajinou, zavedením špeciálnych požiadaviek na kvalitu, spôsob výroby, balenia, atď. tovarov.

Kvóta (kvantitatívne obmedzenie) – obmedzenie množstva istého tovaru, ktoré možno importovať či exportovať.

Embargo – prerušenie všetkých obchodných vzťahov s istou krajinou.

Štandardným obmedzením obchodných vzťahov medzi krajinami je, keď vlády zavedú špeciálne požiadavky na kvalitu alebo vzhľad tovarov. Napríklad americká vláda sa môže rozhodnúť, že CD zahraničných umelcov, ktoré sa predávajú v krajine, musia mať rovnakú sivú farbu.

Subvencie slúžia na to, aby boli tovary istej krajiny lákavé pre spotrebiteľov a lacnejšie ako konkurenčné. Napríklad slovenskí výrobcovia mlieka dostanú špeciálnu štátnu pomoc, čím znížia svoje náklady na výrobu mlieka a to bude v obchodoch lacnejšie ako zahraničné a bude sa predávať lepšie. Na druhej strane, aby vláda mohla poskytnúť takúto podporu, musí najskôr vyzbierať peniaze od svojich občanov vo forme daní. Tak sa aj sami spotrebitelia skladajú na lacnejšie potraviny.

 

Výmenné kurzy

Slovensko je členom Eurozóny, preto keď vycestujete do Rakúska, Nemecka, Francúzska či ďalších krajín v Eurozóne, nemusíte meniť peniaze. Avšak neplatí to všade. Stačí zbehnúť do blízkych  susedných krajín, kde sa platí forintom, korunou, hrivnou či zlotymi. Ak tu chcete nakupovať, musíte svoje eurá zmeniť za miestne peniaze.  

Na začiatku roka 2009 ste si mohli kúpiť jedno euro za 30,126 slovenských korún. To bol rok, keď sme na Slovensku prijali euro a medzi našom menou a eurom vznikol pevný a stabilný výmenný kurz. Pred rokom 2009 sa výmenný kurz medzi eurom a slovenskou korunou stále menil. Niekedy stúpal, inokedy klesal. K týmto zmenám dochádzalo z rôznych dôvodov. Tu sú dva z nich:

  1. Ak sa zlepšila ekonomika eurozóny, mohli sme očakávať, že euro bude drahšie. Viac ľudí bude euru dôverovať.
  2. Ak sa ekonomika eurozóny spomalila, bolo pravdepodobné, že euro zlacnie a ľudia budú tejto mene dôverovať menej.

Zmeny výmenných kurzov sú dôležité pre domácich výrobcov aj spotrebiteľov – a to nie len vtedy, keď chcú cestovať a potrebujú si vymeniť peniaze. Predstavte si, že Jožo vyrába syry pre poľské reštaurácie. Tieto syry sa vyrábajú v Banskej Bystrici. Všetci jeho zamestnanci sú platení v eurách a všetky materiály a iné výdavky tiež platí v eurách. Hotové syry idú na predaj do Poľska. Ak z nejakého dôvodu hodnota poľského zlotého stúpne v porovnaní v eurom, Joža to poteší, pretože jeho zákazníci budú mať lacnejšie tovary. Jeden zlotý znamená viac eur pre poľské reštaurácie a teda viac syrov. Ak z nejakého dôvodu hodnota poľského zlotého klesne v porovnaní s eurom, je to pre Joža zlá správa. Jeho tovary sú v Poľsku drahšie, takže menej reštaurácií bude nakupovať jeho vynikajúce syry.

Pozrite si video o používaní rôznych mien v jednom americkom podniku: 

Toto je výsek z učebnice Ekonómia v 31 hodinách. Viac príkladov či cvičení nájdete v knihe a prislúchajúcom učiteľskom manuáli.
Pokiaľ ste sa ešte neregistrovali do Ekonómie na doma a máte záujem o bezplatné zaslanie ďalších materiálov a testu pre vašich žiakov, zaregistrujte sa 
kliknutím sem. Upozorníme vás e-mailom na novú ekonomickú tému a cvičenia k danej téme.